Autor článku: V čase písania tohto článku bolo jasné, že má v kapse ďalší titul vo svojej zbierke,ktorá aj napriek jeho mladému veku dosahuje už zavídenia hodné kúsky. Narodil sa v Anglicku, vyrastal v Austrálií, ale v súčasnosti drží plochodrážnu vlajku Spojeného Kráľovstvá poriadne vysoko. Reč je o Taiovi Woffindenovi, ktoré mu sa budem venovať vo svojom druhom článku.
Už od začiatku kariéry prepisoval rekordy v domácich juniorskych šampionátoch. Dodnes je jediný kto dokázal v jednom roku „zobrať“ zlato v kategórií do 18 a do 21 rokov. Dvere medzi svetovú juniorsku špičku si otváral pomaly. Hoci výrazného výsledku v Majstrovstvách sveta juniorov sa nedočkal bol oporou a kapitánom reprezentácie do 21 rokov na svetových a europských šampionátoch. V roku 2011 sa stal víťazom pardubickéj Zlatéj Stuhy.
Chalan ktorý vám na bmx-ke spraví „backflip“ na počkanie si mohol už v mladom veku vyskúšať aký je to pocit stať sa majstrom sveta v seriali Grand Prix 2013. Fakt že pri svojom majstrovskom ťažení dokázal zvíťaziť aj v jednom z pretekov tohto seriálu ho radí o čosi vyššie ako jeho predchodcu Marka Lorama, ktorý v roku 2000 získal titul po tom čo nevyhral ani jeden z pretekov SGP. Obhajoba sa si síce nekonala, ale pred aktuálnou sezónou „Taiski“ podstúpil tvrdú prípravu v ktoréj podriadil všetko ďalšiemu titulu majstra sveta. Neváhal sa zriecť aj štartov na britských ostrovoch nakoľko jeho vyťaženie bolo hlavne v minulom roku enormné. Plochodrážny kolotoč sa sa s ním v sezóne 2014 rozkrútil tak, že uprostred leta si musel dať prestávku a z dôvodu vyčerpanosti vynechať pár pretekov.
Potom čo prišiel o otca Roba v roku 2010, rozhodol sa každoročne na jeho počesť v Australí usporiadať „Rob Woffinden Classic“ . Začal byť inciatívný aj v charitatívnej oblasti kde mu pomáhajú aj jeho kolegovia z dráhy. Emil Sayfutdinow spravil pekné gesto, po pretekoch švédskej ligy, keď sa vzdal svojho honoráru práve v prospech Taiovej organizácie.
V súčasnej dobe všetko nasvedčuje tomu, že zimná príprava a odrieknutie štartov na ostrovoch prínáša svoje ovocie. Woffinden sa drží priebežne na prvom mieste v SGP. V svetom pohári družstiev bol nesporne hviezdou družstva Anglicka. V klubových súťažiach sa mu darí ako v Poľsku tak aj v Švédsku. Domáci titul je tento rok opäť jeho v rukách a treba povedať že viac než zaslúžene. Situácia ktorá vznikla na ostrovoch čo sa týka jazdeckéj kvality by sa dala opísať jednoducho : Woffinden a dlho dlho nič. Ak ho má niekto v dohľadnej aspoň dobehnúť tipoval by som Roberta Lambert, ktorý si už teraz môže vyberať medzi ponukami poľských klubov. Tai má však predpoklady nato aby sa nezmazaťeľne zapísal do anglickéj plochodrážnej kroniky. Ná záver s prianím pevného zdrávia, želám Woffie-mu ešte dlhé roky strávené na plochodrážnych ováloch.
text: Roman Ďatko
foto: Petr Makušev