Autor článku: Kniha Plochá dráha Zohor je výpoveďou o rýchlosti, odvahe, odhodlaní a kamarátstve, ktorá
spracúva zachovaný fotografický archív mojich starých rodičov, doplnený o vlastné
fotografie, spomienky pamätníkov a texty znalcov plochodrážneho športu.
Kľúčom k práci s archívom je jeden fiktívny pretekársky deň, okolo ktorého sa odvíja príbeh
Zohorskej plochej dráhy spravovanej Automotoklubom Zohor po dobu takmer dvadsiatich
rokov. Jednotlivé etapy dňa prevádzajú budovaním dráhy, zákulisím, nástupom na štart a
samotnou jazdou. Pretekári nasadením prilby dotvárajú ruch podujatia a vydávajú sa na
rýchlu jazdu bez bŕzd.
Projekt je mojou snahou zachovať a pripomenúť atmosféru dôležitej etapy športovej histórie
obce Zohor, aby sa spomienky, ktoré žijú len v hlavách pamätníkov, znovu dostali do
pozornosti nastupujúcej generácie a širšej verejnosti.
Tento projekt som rozpracoval ešte ako diplomovú prácu na Univerzite Tomáše Bati v Zlíne,
kde som študoval Ateliér Reklamnej fotografie a kniha o plochej dráhe bola jedným z mojich
finálnych projektov. Po dokončení som ju prihlásil do súťaže Book in Progress, ktorá
podporuje začínajúce knižné projekty a pomáha im vzniknúť. Tu sa podaril nečakaný
úspech. Príbeh Zohorskej plochej dráhy zaujal a kniha sa umiestnila na prvom mieste. Tento
úspech pre mňa znamenal hrozne veľa, dal mi svetielko nádeje, že celý tento projekt môže
byť niečím viac ako len školskou prácou. A tak sa začalo ďalšie kolo úprav a prác, ktoré
doviedli knižku až do súčasného stavu.
Od začiatku som si predstavoval, že by sa kniha mala vrátiť na pôvodné miesto, naspäť do
Zohoru, do areálu bývalého plochodrážneho štadióna. Krst knihy sa uskutočnil v sobotu,
tretieho februára a začal sa stretnutím na mieste pôvodnej dráhy, kde sme podujatie otvorili
spolu s príhovorom od Martina Búriho a najlepšieho súčasného Slovenského reprezentanta
plochej dráhy, Martina Vaculíka. Po ich slovách, som prebral iniciatívu a zhromaždil ludí na
pôvodnej tribúne, kde sme spoločne vyfotografovali veľkú fotku všetkých zúčastnených ako
aj fotku všetkých (bývalých) jazdcov AMK Zohor, aj s hosťom Martiom Vaculíkom.
Nasledoval samotný krst knihy. Krstil Roman Višváder, zohorský jazdec a môj starý otec
Miro Mackovič, ktorý je spolu s mojou babkou Miladou dôvod, prečo som sa túto tému
rozhodol spracovať.
Táto krásna kniha je teda oficiálne na svete a ja ďakujem všetkým ktorí mi pomohli a
umožnili jej vznik. Ak Vás kniha zaujala, kontaktujte priamo mňa na
info@davidmackovic.com
